Čo sa stane, ak euro zlyhá

V roku 2015 bola Európska únia (EÚ) v stave toku. V Deutsche Bank AG (NYSE: DB), Credit Suisse Group AG (NYSE: CS) a prakticky v každej talianskej finančnej inštitúcii sa vyskytli závažné bankové problémy. Grécko trpelo ekonomicky a zdá sa, že niekoľko ďalších krajín je určených na to isté. V roku 2016 Spojené kráľovstvo hlasovalo za opustenie EÚ hlasovaním o Brexite a Európska centrálna banka (ECB) zaviedla záporné úrokové sadzby v zúfalom pokuse o urýchlenie rastu. Ale v roku 2017 sa príliv obracal.

Aktuálny stav eura

Eurozóna zažila svoj najlepší rok v roku 2017 za desať rokov, čo dokazuje, že sa konečne vynorila z dlhovej krízy, ktorá ohrozila euro. Podľa Eurostatu, štatistickej agentúry Európskej únie, sa eurozóna v roku 2017 zvýšila o 2, 5%, čo predstihlo rast Spojených štátov na 2, 3%. Grécko by sa z núdzového stavu malo dostať do polovice roku 2018 a ďalšie krajiny, ktoré utrpeli po veľkej recesii v roku 2008, boli silnejšie a zaznamenali nižšiu nezamestnanosť. Euro sa voči doláru posilňovalo, aj keď to spôsobuje, že vývoz zo zóny je globálne menej konkurencieschopný [1]. Kým eurozóna konečne zaznamenala hospodársky rozmach, čo by sa stalo, keby došlo k ďalšej recesii a pádu eura?

Koniec schengenského priestoru

Zrútené euro by pravdepodobne ohrozilo tzv. „Schengenský priestor“ pomenovaný po Schengenskej dohode z roku 1995. Podľa tejto dohody sa 26 samostatných európskych krajín dohodlo na umožnení voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci hraníc eurozóny. Nie každý člen EÚ je tiež členom schengenského priestoru a nie každý účastník schengenského priestoru je súčasťou EÚ, ale kolaps eura by napriek tomu ovplyvnil krajiny v rámci regiónu aj mimo neho.

Z ekonomického hľadiska je možné mať v rovnakej ekonomickej zóne konkurenčné meny. Nemalo by nič napríklad brániť Nemcom alebo Talianom v obchodovaní napríklad s nemeckými nemeckými ochrannými známkami Deutsche a talianskou lírou. Tento scenár sa javí ako nepravdepodobný, pretože ukončenie eura by zvýšilo tlak na zrušenie celého experimentu EÚ.

Ak by schengenský priestor mal klesnúť, krajiny v eurozóne by museli implementovať hraničné kontroly, kontrolné stanovištia a ďalšie vnútorné predpisy, ktoré boli predtým v Schengenskej dohode odstránené. Náklady na toto by sa preniesli na súkromné ​​podniky, najmä tie, ktoré sa spoliehajú na kontinentálnu dopravu alebo cestovný ruch.

Pokiaľ dovozné kvóty alebo clá zavedú rôzne členské štáty a ak sa tieto opatrenia budú recipročne uplatňovať inde, došlo by k zodpovedajúcemu poklesu medzinárodného obchodu a hospodárskeho rastu. Zrútenie eura by ovplyvnilo viac krajín ako tých v Európe, hoci neistými spôsobmi. Ostatné regióny, najmä hlavní obchodní partneri v Severnej Amerike a Ázii, by čelili finančným a možno aj politickým dôsledkom.

Dopad mimo EÚ

Mnoho predpokladaných ekonomických výhod v EÚ sa neprenáša na externých obchodných partnerov. Sloboda práce a kapitálu sa nevzťahuje napríklad na Spojené štáty alebo Čínu, pokiaľ zahraniční spotrebitelia a výrobcovia nezískajú prístup do niektorej členskej krajiny. To sťažuje predpovedanie možného spadu, pretože je možné, že byrokratický superštát so sídlom v Bruseli mohol nahradiť ešte silnejšia politika rastu. Na druhej strane zvýšená hospodárska izolácia od nacionalistických hnutí ohrozuje medzinárodné podniky a finančné trhy.

Z krátkodobého hľadiska by trhy pravdepodobne reagovali negatívne na pridanú neistotu. EÚ je známa komodita, aj keď nedokonalá, a trhy, ako je predvídateľnosť. Z dlhodobého hľadiska by však trhy mohli ťažiť z opäť rastúcej Európy. V rokoch 2010 až 2015 Európa výrazne zaostávala za americkým, africkým, ázijským a tichomorským regiónom, pokiaľ ide o rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP). Ak svet po eurozóne vráti kontinentálnu Európu do konkurencieschopného hospodárskeho rastu, je veľmi pravdepodobné, že z toho bude mať prospech globálne hospodárstvo.

Prepínanie späť na národné meny

Oficiálny termín na opustenie eura a zavedenie starej meny sa nazýva „redenominácia“. Takáto konverzia by bola takmer určite menej komplikovaná ako koordinácia prijatia eura v roku 2002, investori by však mali mať stále na pozore neistotu.

Redenominácia by znamenala dve rozsiahle zmeny. Prvým je oficiálne prijatie novej meny v rámci hraníc jedného národa. To znamená, že súčasné mzdy, ceny a ďalšie hodnoty sa prispôsobia novým peniazom v približne primeranom pomere. Po druhé, medzinárodná hodnota meny by sa musela oceňovať na devízových (forexových) trhoch. Je to založené na mnohých faktoroch vrátane výrobnej kapacity každej národnej vlády a relatívneho rizika devalvovanej meny.

Je pravdepodobné, že mnoho zadlžených krajín s mnohými zahraničnými veriteľmi, ako napríklad Grécko, by sa pokúsili redenominovať, aby znížili svoje skutočné splácanie. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je redenominovať a okamžite začať silnú infláciu, aby sa znížila kúpna sila splateného dlhu. Ekonómovia to niekedy označujú ako „okamžité vnútorné devalvovanie“. Nevýhodou takejto politiky je, že vytvára katastrofu v ekonomike devalvovanej krajiny, pretože tým trpia bankové účty, dôchodky, mzdy a hodnoty aktív.

Blízke historické paralely možno nájsť po páde Rakúsko-Uhorskej monarchie, ktorá stála v rokoch 1867 až 1918. Po rozpadnutí impéria mnoho členských krajín dúfalo, že si Rakúsko-Uhorská koruna zachová svoju menu. Niekoľko nezodpovedných vlád bohužiaľ použilo vysoko expanzívne menové politiky na splatenie vysokých dlhov z druhej svetovej vojny, čo vyvolalo hyperinfláciu v Rakúsku začiatkom 20. rokov 20. storočia. Slovinsko, Maďarsko a ďalšie zažili to isté. Do roku 1930 musel každý bývalý členský štát používať novú menu často podloženú zlatom alebo striebrom.

Dopad na bankovníctvo, forex a medzinárodný obchod

Ak by jedinou zmenou bolo nahradenie eura konkurenčnými národnými menami, zrušenie eura by spôsobilo iba skutočné dlhodobé zmeny v menovej politike. Eurozóna sa pôvodne čiastočne predávala prostredníctvom koncepcie vytvorenia európskeho náprotivku amerického federálneho rezervného systému. Eliminácia eura by decentralizovala menovú autoritu späť na členské štáty; nemecká centrálna banka by napríklad kontrolovala úrokové sadzby a ponuku peňazí v Nemecku, zatiaľ čo portugalská centrálna banka by ich kontrolovala v Portugalsku.

Banky by mohli rekapitalizovať vo svojich národných menách, aj keď by pravdepodobne potrebovali aktívnejšiu devízovú bilanciu pre regionálny obchod a zmierenie. Rôzne výmenné kurzy by zmenili relatívne hodnoty niektorých aktív držaných na medzinárodnej úrovni a pracovníci na menej inflačných európskych trhoch práce by videli relatívny nárast príjmu v porovnaní s európskymi vládami s voľnou menovou politikou. Napríklad je pravdepodobné, že pracovníci vo vysoko produktívnom Nemecku by mali ľahší čas na poskytovanie tovaru a služieb vyrábaných v menej produktívnom Slovinsku.

Je však nepravdepodobné, že v prípade zlyhania eura by zostali ostatné hospodárske politiky nezmenené. Aj keď EÚ technicky prežila, v oblasti prisťahovalectva alebo obchodu by sa mohli zaviesť ďalšie obmedzenia. Strany za euro by pravdepodobne utrpeli politické dôsledky, čo by nacionalistickým stranám umožnilo získať vplyv a implementovať nové fiškálne politiky. Ak by schengenský postup zlyhal, hospodárske dôsledky by mohli byť veľmi škodlivé, aj keď len krátkodobo.