Dostupná trhová hodnota (AMV)
Dostupná trhová hodnota je predajná cena bytovej jednotky pre viac rodín predávanej prostredníctvom programu FDIC pre bývanie.
BREAKING DOWN Dostupná trhová hodnota (AMV)
Dostupná trhová hodnota je nástroj, ktorý používa Federal Insurance Insurance Corporation (FDIC) na zvýšenie dostupnosti bývania pre kupujúcich s nízkymi príjmami. Dostupná trhová hodnota nehnuteľnosti určenej pre rodiny s nízkymi príjmami je nižšia ako odhadovaná hodnota nehnuteľnosti, pretože sa v nej zohľadňuje požiadavka na nákup s nižším príjmom, fyzický stav nehnuteľnosti, očakávané prevádzkové náklady a možnosti financovania. Trhová hodnota nehnuteľnosti je tradične suma, ktorú je kupujúci ochotný zaplatiť, a nie hodnota, ktorú na nehnuteľnosť umiestni predávajúci. Za kúpu nehnuteľnosti za cenu nižšiu ako je reálna trhová hodnota sa kupujúci dohodli, že sprístupnia jednotky domácnostiam s nízkym a veľmi nízkym príjmom za dostupné nájomné. Účelom obmedzení nájomného a príjmu je zabezpečiť, aby v nasledujúcich 40 až 50 rokoch slúžil majetok rodinám, ktoré potrebujú dostupné bývanie.
Jedným z cieľov FDIC je pomáhať komunitám s ich bytovými potrebami, čo viedlo k vytvoreniu Programu dostupného bývania (AHP). Je určený na pomoc rodinám s nízkymi a strednými príjmami pri kúpe obytných nehnuteľností, ktoré predtým vlastnili krachované banky. V prípade zlyhania finančnej inštitúcie je FDIC poverená zabezpečením včasného predaja aktív inštitúcie. Prináša riadiacemu agentovi, ktorý má na starosti operácie, a má špecialistov na aktíva, ktorí oceňujú aktíva a spolupracujú so správcami aktív na predaji týchto aktív. FDIC prostredníctvom siete štátnych bytových agentúr monitoruje a zabezpečuje dodržiavanie dohôd o obmedzení využívania pôdy, ktorými sa riadi používanie rodinných a mnohonárodných nehnuteľností v rámci Programu dostupného bývania.
História „dostupnej trhovej hodnoty (AMV)“
AHP súvisí s Resolution Trust Corporation (RTC), ktorá bola vytvorená ako reakcia na krízu úspor a pôžičiek v 80. a začiatkom 90. rokov. RTC bol navrhnutý tak, aby pomáhal spravovať a nakladať s majetkom zlyhaných finančných inštitúcií. Obhajcovia cenovo dostupného bývania pre rodiny s nízkymi príjmami chceli, aby prevzalo niektoré vládne zodpovednosti, a chcel tak pomôcť pri uspokojovaní potrieb bývania v oblastiach, ktorým slúžia bankrotujúce banky. Na dosiahnutie tohto cieľa poskytovala RTC rodinám s nízkym príjmom právo na prvé odmietnutie a organizácie mohli nakupovať, ak bola určitá časť viacčlennej jednotky vyhradená pre obyvateľov s nízkym príjmom.
Táto politika znamenala, že uchádzač s najvyššou ponukou nebol nevyhnutne ten, kto skončil s majetkom. Na začiatku 90. rokov bola priemerná upravená trhová hodnota pre nehnuteľnosť vyhradenú pre rodiny s nižším príjmom dve tretiny odhadovanej trhovej hodnoty.