Použitie parity úrokovej sadzby na obchodovanie Forex

Úroková parita (IRP) je základná rovnica, ktorá upravuje vzťah medzi úrokovými mierami a výmennými kurzami mien. Základným predpokladom parity úrokovej sadzby je, že zaistené výnosy z investovania do rôznych mien by mali byť rovnaké bez ohľadu na úroveň ich úrokových sadzieb.

Existujú dve verzie parity úrokovej sadzby:

1. Parita s krytou úrokovou sadzbou
2. Nepokrytá úroková parita

Čítajte ďalej a zistite, čo určuje paritu úrokovej sadzby a ako ju použiť na obchodovanie na devízovom trhu.

Kľúčové jedlá

• Paritná úroková miera je základná rovnica, ktorá upravuje vzťah medzi úrokovými sadzbami a výmennými kurzami mien.
• Základným predpokladom parity úrokovej sadzby je, že zaistené výnosy z investovania do rôznych mien by mali byť rovnaké bez ohľadu na úroveň ich úrokových sadzieb.
• Parity používajú forexoví obchodníci na nájdenie arbitráže alebo iných obchodných príležitostí.

Výpočet forwardových sadzieb

Forwardové výmenné kurzy pre meny sú výmenné kurzy, ktoré predpokladajú kurz v budúcnosti, na rozdiel od spotových výmenných kurzov, ktoré sú súčasnými kurzami. Pochopenie forwardových sadzieb je pre paritu úrokových sadzieb zásadné, najmä pokiaľ ide o arbitráž (súčasný nákup a predaj majetku s cieľom profitovať z rozdielu v cene).

Základná rovnica pre výpočet forwardových kurzov s americkým dolárom ako základnou menou je:

Forwardová sadzba = Spotová sadzba × 1 + IRO1 + IRDwhere: IRO = Úroková sadzba v zámorskej krajine \ begin {align} & \ text {Forward Rate} \ = \ \ text {Spot rate} \ \ times \ \ frac {1 \ + \ \ text {IRO}} {1 \ + \ \ text {IRD}} \\ & \ textbf {kde:} \\ & \ text {IRO} \ = \ \ text {Úroková sadzba v zámorskej krajine} \\ & \ text {IRD} \ = \ \ text {Úroková sadzba domácej krajiny} \ end {zarovnanej} Forwardová sadzba = Spotová sadzba × 1 + IRD1 + IRO, kde: IRO = Úroková sadzba v zámorskej krajine

Forwardové sadzby sú k dispozícii od bánk a obchodníkov s menami na obdobie od menej ako jedného týždňa až po päť rokov a viac. Rovnako ako v prípade kótovaných spotových mien, forwardy sa kótujú s rozpätím dopytu a dopytu.

Mena s nižšími úrokovými sadzbami sa bude obchodovať s forwardovou prémiou vo vzťahu k mene s vyššou úrokovou sadzbou. Vo vyššie uvedenom príklade sa americký dolár obchoduje s forwardovou prémiou voči kanadskému doláru; naopak, kanadský dolár obchoduje s forwardovou zľavou oproti americkému doláru.

Môžu sa forwardové sadzby použiť na predpovedanie budúcich spotových alebo úrokových mier? V oboch prípadoch je odpoveďou nie. Niekoľko štúdií potvrdilo, že forwardové sadzby sú notoricky slabými prediktormi budúcich spotových sadzieb. Vzhľadom na to, že forwardové sadzby sú iba výmenné kurzy upravené o diferenciály úrokových mier, majú tiež malú predikčnú silu, pokiaľ ide o predpovedanie budúcich úrokových mier.

príklad

Ako ilustráciu uvážte sadzby USA a Kanady. Predpokladajme, že spotový kurz pre kanadský dolár je v súčasnosti 1 USD = 1, 0650 CAD (na chvíľu sa ignorujú rozpätia dopytu a dopytu). Podľa vyššie uvedeného vzorca sa ročná forwardová sadzba vypočíta takto:

1 USD = 1, 0650 × 1 + 3, 64% 1 + 3, 15% = 1, 0700 CAD \ text {1 USD} \ = \ 1, 0650 \ \ times \ \ frac {1 \ + \ 3, 64 \%} {1 \ + \ 3, 15 \% } \ = \ 1, 0700 \ text {CAD} 1 USD = 1, 0650 × 1 + 3, 15% 1 + 3, 64% = 1, 0700 CAD

Rozdiel medzi forwardovou a spotovou sadzbou sa nazýva swapové body. Vo vyššie uvedenom príklade dosahujú swapové body 50. Ak je tento rozdiel (forwardová sadzba mínus spotová sadzba) kladný, označuje sa ako forwardová prémia; záporný rozdiel sa nazýva forwardová zľava.

Parita s krytou úrokovou sadzbou

Pri parite krytej úrokovej sadzby by forwardové výmenné kurzy mali zahŕňať rozdiel v úrokových mierach medzi dvoma krajinami; inak by existovala arbitrážna príležitosť. Inými slovami, úroková výhoda neexistuje, ak si investor požičiava v mene s nízkou úrokovou mierou, aby investoval do meny ponúkajúcej vyššiu úrokovú sadzbu. Investor by spravidla podnikol tieto kroky:

1. Požičajte si sumu v mene s nižšou úrokovou sadzbou.
2. Preveďte vypožičanú sumu na menu s vyššou úrokovou sadzbou.
3. Investujte výnosy do úročeného nástroja v tejto mene s vyššou úrokovou sadzbou.
4. Zároveň zabezpečte kurzové riziko nákupom forwardovej zmluvy na konverziu investičného výťažku do prvej meny (nižšia úroková miera).

Výnosy by v tomto prípade boli rovnaké ako výnosy z investovania do úročených nástrojov v mene s nižšou úrokovou sadzbou. Pri podmienkach parity krytej úrokovej sadzby náklady na zaisťovacie devízové ​​riziko negujú vyššie výnosy, ktoré by plynuli z investovania do meny, ktorá ponúka vyššiu úrokovú sadzbu.

Vzorec pre paritu krytých úrokových mier je

(1 + id) = FS ∗ (1 + ak) kde: id = úroková sadzba v domácej mene alebo v základnej meneif = úroková sadzba v cudzej mene alebo v kótovanej meneS = aktuálny spotový výmenný kurz \ begin { zarovnané} & \ doľava (1 + i_d \ right) = \ frac {F} {S} * \ left (1 + i_f \ right) \\ & \ textbf {kde:} \\ & i_d = \ text {Úroková sadzba v domácej mene alebo základnej mene} \\ & i_f = \ text {Úroková sadzba v cudzej mene alebo v kótovanej mene} \\ & S = \ text {Aktuálny spotový výmenný kurz} \\ & F = \ text {The forward výmenný kurz} \ end {zarovnaný} (1 + id) = SF ∗ (1 + ak) kde: id = úroková sadzba v domácej mene alebo základnej meneif = úroková sadzba v cudzej mene mena alebo kótovaná menaS = Aktuálny spotový výmenný kurz

Arbitráž s krytou úrokovou sadzbou

Na ilustráciu parity krytej úrokovej sadzby použite nasledujúci príklad. Predpokladajme, že úroková sadzba pre pôžičky prostriedkov na jednoročné obdobie v krajine A je 3% ročne a jednoročná sadzba vkladu v krajine B je 5%. Ďalej predpokladajme, že meny týchto dvoch krajín sa obchodujú na spotovom trhu za menšiu hodnotu (tj mena A = mena B).

Investor vykonáva tieto činnosti:

• Pôžičky v mene A na 3%
• Prevedie vypožičanú sumu na menu B za spotový kurz
• Žiada tieto výnosy z vkladu denominovaného v mene B a vyplatenia 5% pa

Investor môže použiť jednoročnú forwardovú sadzbu na elimináciu devízového rizika implicitného pre túto transakciu, ktoré vzniká, pretože investor teraz drží menu B, ale musí splatiť požičané prostriedky v mene A, pod paritou krytej úrokovej sadzby. - ročný forwardový kurz by sa mal rovnať približne 1, 0194 (tj mena A = 1, 0194 mena B) podľa vzorca uvedeného vyššie.

Čo ak je jednoročný forwardový kurz rovný parite (tj Mena A = Mena B)? V takom prípade by investor v uvedenom scenári mohol dosiahnuť bezrizikové zisky vo výške 2%. Takto to bude fungovať. Predpokladajme investora:

• Požičiava si 100 000 meny A na 3% na obdobie jedného roka.
• Ihneď prevádza vypožičané príjmy do meny B okamžitým kurzom.
• Celú sumu vloží do jednoročného vkladu na 5%.
• Zároveň uzatvára jednoročný forwardový kontrakt na kúpu 103 000 Meny A.

Po jednom roku dostane investor 105 000 meny B, z ktorých 103 000 sa používa na nákup meny A na základe forwardovej zmluvy a na splatenie vypožičanej sumy, čo ponecháva investorovi vreckový zostatok - 2 000 Meny B. Táto transakcia je známa ako krytá úroková arbitráž.

Trhové sily zabezpečujú, aby forwardové výmenné kurzy vychádzali z úrokového rozdielu medzi dvoma menami, inak by arbitri zakročili a využili príležitosť na zisk z arbitráže. V uvedenom príklade by sa preto jednoročná forwardová sadzba nevyhnutne priblížila k 1, 0194.

Nepokrytá úroková parita

Odkrytá úroková parita (UIP) uvádza, že rozdiel v úrokových mierach medzi dvoma krajinami sa rovná očakávanej zmene výmenných kurzov medzi týmito dvoma krajinami. Teoreticky, ak by úrokový rozdiel medzi dvoma krajinami bol 3%, potom by sa očakávalo, že mena národa s vyššou úrokovou mierou bude odpisovať 3% oproti inej mene.

V skutočnosti je to však iný príbeh. Od zavedenia pohyblivých výmenných kurzov začiatkom 70. rokov minulého storočia meny krajín s vysokými úrokovými mierami zvykli skôr oceňovať ako znehodnocovať, ako to uvádza UIP rovnica. Toto známe hádanky, ktoré sa tiež nazývajú „predné prémiové puzzle“, boli predmetom niekoľkých vedeckých výskumných prác.

Túto anomáliu možno čiastočne vysvetliť „obchodom s transakciami“, keď špekulanti požičiavajú v menách s nízkym úrokom, ako je japonský jen, predávajú vypožičanú sumu a investujú výnosy do mien a nástrojov s vyššou výnosnosťou. Japonský jen bol pre túto činnosť obľúbeným cieľom až do polovice roku 2007, pričom do tohto roku sa podľa odhadov pripočítalo 1 bilión dolárov.

Neustály predaj vypožičanej meny má za následok oslabenie na devízových trhoch. Od začiatku roka 2005 do polovice roka 2007 sa japonský jen oslabil voči americkému doláru o takmer 21%. Cieľová sadzba Bank of Japan v tomto období sa pohybovala od 0 do 0, 50%; ak by bola teória UIP, mal by sa japonský jen voči americkému doláru zhodnotil iba na základe nižších japonských úrokových mier.

Vzorec pre nekrytú úrokovú paritu je

F0 = S01 + ic1 + ibwhere: F0 = forwardová sadzbaS0 = spotová sadzba = úroková miera v krajine c \ začiatok {zarovnané} & F_0 = S_0 \ frac {1 + i_c} {1 + i_b} \\ & \ textbf {kde: } \\ & F_0 = \ text {Forward rate} \\ & S_0 = \ text {Spot rate} \\ & i_c = \ text {Úroková sadzba v krajine} c \\ & i_b = \ text {Úroková sadzba v krajine} b \ end { zarovnané} F0 = S0 1 + ib 1 + ic kde: F0 = forwardová sadzbaS0 = spotová sadzba = úroková miera v krajine c

Vzťah parity úrokovej sadzby medzi USA a Kanadou

Pozrime sa na historický vzťah medzi úrokovými sadzbami a výmennými kurzami pre Spojené štáty americké a Kanadu, najväčších obchodných partnerov na svete. Kanadský dolár je výnimočne volatilný od roku 2000. Po dosiahnutí rekordného minima 61, 79 centov v januári 2002 sa v nasledujúcich rokoch vrátil na takmer 80% av novembri dosiahol novodobú najvyššiu hodnotu ako 1, 10 USD v novembri 2007.

Keď sa pozrieme na dlhodobé cykly, kanadský dolár sa v rokoch 1980 až 1985 oslabil voči americkému doláru. V porovnaní s americkým dolárom sa v rokoch 1986 až 1991 zhodnotil a v roku 1992 začal zdĺhavý pokles, ktorý vyvrcholil rekordnými hodnotami z januára 2002. Z tohto minima potom v nasledujúcich piatich a pol rokoch stabilne posilňoval voči americkému doláru.

Kvôli jednoduchosti používame hlavné sadzby (sadzby účtované komerčnými bankami svojim najlepším zákazníkom) na testovanie stavu UIP medzi americkým dolárom a kanadským dolárom v rokoch 1988 až 2008.

Na základe hlavných sadzieb sa UIP konal v niektorých bodoch tohto obdobia, ale v iných sa nezdržal, ako je uvedené v nasledujúcich príkladoch:

• Kanadská hlavná sadzba bola vyššia ako americká hlavná sadzba od septembra 1988 do marca 1993. Počas väčšiny tohto obdobia kanadský dolár posilňoval voči svojmu americkému náprotivku, čo je v rozpore so vzťahom UIP.
• Kanadská hlavná sadzba bola od polovice roku 1995 do začiatku roka 2002 väčšinou väčšia ako americká hlavná sadzba. Kanadský dolár sa preto počas väčšej časti tohto obdobia obchodoval s forwardovou prémiou americkému doláru. Kanadský dolár sa však voči americkému doláru znehodnotil o 15%, z čoho vyplýva, že aj v tomto období nedržal UIP.
• Stav UIP sa držal väčšinu obdobia od roku 2002, keď kanadský dolár začal svoju komoditnú rally, až do konca roka 2007, keď dosiahol svoj vrchol. Kanadská hlavná sadzba bola vo väčšine tohto obdobia vo všeobecnosti pod hlavnou sadzbou USA, s výnimkou 18-mesačného rozpätia od októbra 2002 do marca 2004.

Zabezpečovacie burzové riziko

Forwardové sadzby môžu byť veľmi užitočné ako nástroj na zabezpečenie devízového rizika. Výzvou je, že forwardová zmluva je vysoko nepružná, pretože je záväznou zmluvou, že kupujúci a predávajúci sú povinní vykonať dohodnutú sadzbu.

Pochopenie kurzového rizika je stále užitočnejšie cvičenie vo svete, kde najlepšie investičné príležitosti môžu ležať v zámorí. Zoberme si amerického investora, ktorý mal predvídanie investovať na kanadskom akciovom trhu začiatkom roku 2002. Celkové výnosy z kanadského referenčného indexu S & P / TSX od roku 2002 do augusta 2008 boli 106%, alebo približne 11, 5% ročne. Porovnajte túto výkonnosť s výkonom S&P 500, ktorý za dané obdobie priniesol výnosy iba 26%, alebo 3, 5% ročne.

Tu je kicker. Pretože pohyby mien môžu zvýšiť návratnosť investícií, americký investor, ktorý investoval do S & P / TSX na začiatku roku 2002, by do augusta 2008 dosiahol celkové výnosy (vyjadrené v USD) 208%, tj 18, 4% ročne. Zhodnotenie kanadského dolára voči americkému doláru za ten čas zmenilo zdravé výnosy na veľkolepé.

Začiatkom roku 2002, samozrejme, keď kanadský dolár dosiahol rekordne nízku úroveň voči americkému doláru, mohli niektorí americkí investori pociťovať potrebu zaistiť svoje devízové ​​riziko. V takom prípade, ak by boli úplne zabezpečené počas vyššie uvedeného obdobia, vzdali by sa ďalších 102% ziskov vyplývajúcich z zhodnotenia kanadského dolára. V záujme spätného dozoru by v tomto prípade bolo rozumným krokom nezabezpečiť kurzové riziko.

Pre kanadských investorov investovaných na americkom akciovom trhu je to však celkom iný príbeh. V tomto prípade by sa 26% výnosov poskytnutých S&P 500 od roku 2002 do augusta 2008 zmenilo na záporných 16% v dôsledku oslabenia amerického dolára voči kanadskému doláru. Zaistenie devízového rizika (opäť s výhodou spätného dozoru) by v tomto prípade znamenalo zmiernenie aspoň časti tohto sklamania.

Spodný riadok

Úroková parita je základnou znalosťou obchodníkov s cudzími menami. Aby však bolo možné úplne porozumieť dvom druhom parity úrokových sadzieb, musí obchodník najprv pochopiť základy forwardových výmenných kurzov a zaisťovacích stratégií.

Vyzbrojený týmito znalosťami, bude potom forex obchodník potom schopný použiť diferenciály úrokových sadzieb vo svoj prospech. Prípad zhodnotenia a znehodnotenia amerického dolára / kanadského dolára ilustruje, ako ziskové môžu byť tieto obchody dané správnym okolnostiam, stratégii a znalostiam.